gál
; adj. Add :-- Gál, wrǽne petulcus, i. luxuriosus, An. Ox. 3336. Se Iovis wearð swá swíðe gál, þæt hé on his ágenre swyster gewífode, Wlfst. 106, 12. Twá mǽdencild . . . þ̵ án sydefull and þ̵ óðer sceandlic . . . þ̵ clǽne herigendlic, þ̵ gále tállic, Hml. S. 5, 281. Gálre, wrénre petulantis, An. Ox. 4705. Gálre fluentis, i. lascive, Wrt. Voc. ii. 149, 62. Sé ðe behylt wímman mid gálre gesihðe and fúlum luste, Hml. Th. i. 492, 17. Mid clǽnnysse þæt gále gecynd gewyldan, 360, 2. Helle bryne eów wæs gegearwod for eówer gǽlnesse gǽlra dǽda, Angl. xii. 510, 12. [v. N. E. D. gole.] v. wíf-gal.æ
þ



