ná-wiht
. I a. add :-- Deófol mót ǽlces mannes áfandigan, hwæðer hé áht sý oððe náht, Hml. Th. i. 268, 12. Ne frign ðú unc nóhtes má ne ne áxa caue ne no; ulterins scisciíeris, Nar. 32, 6. Ne byþ þ̵ tó náhte that will be good for nothing, Lch. i. 344, 25. Oð hit mid ealle afielð, and tó náuhte wirð, Past. 279, 4. Tó náwuihte, Solil. H. 62, 28. Hé ne mihte on his móde áfindan þæt hé þone nacodan mid náhte ne gefréfrode, Hml. Th. ii. 500, 25. Him þá geþúhte swelc þæt mǽste wæl swelc hié oft ǽr for nóht hæfdon, Ors. 4, 7 ; S. 184, 15. I b. add :-- Wé ús nðwihtes (náhtes, nóhtes, v.ll.) elles ne wéndon búton deáðes sylfes neque aliud quam mortem sperare ualeremus, Bd. 5, l ; Sch. 551, 17. Þ æ
þ



