Bosworth Toller's

Anglo-Saxon

Dictionary online

ed-wít

Dictionary links
Wright's OE grammar
§571;
Add:
a source or
cause of disgrace
Show examples
  • Edwít

    probrum,

      Wrt. Voc. ii. 87, 21.
  • Þý lǽs him ætwite and on edwít sette (should make it a reproach to him) his geþoftan ꝥ hé for ege þæs deáþes þá þing dyde

    ne exprobrarent sibi sodales, quod timore mortis faceret ea,

      Bd. 5, 13; Sch. 636, 18: Gen. 2728.
  • On edwít ásettan,

      Sat. 639.
  • In edwít settan,

      Gú. 459.
  • Eall hí mé þæt on edwít oncyrdan

    factum est mihi in opprobrium,

      Ps. Th. 68, 10.
disgrace, shame, blame incurred by a person
Show examples
  • Hé sǽde ꝥ hit þǽm cyninge lǽsse edwít wǽre (

    sine regis infamia

    ),
      Ors. 2, 5; S. 82, 33.
  • Hé him ætfæste éce edwít

    opprobrium sempiternum dedit illis,

      Ps. Th. 77, 66: Bl. H. 101, 7.
  • Hé forfleáh þone woruldlican wurðmynt, ac hé ne forfleáh ná þæt edwít and ðone hosp,

      Hml. Th. i. 162, 12.
  • Ic þec hálsige þæt þú furður mé fraceþu ne wyrce, edwít for eorlum,

      Jul. 542.
  • On edwít sellan

    in opprobrium dare,

      Ps. Th. 56, 3.
  • Þú mé scealt edwítt mín of áwyrpan,

      118, 39.
blame directed against a person.
expressing disapproval
Show examples
  • Edwít

    exprobatio, i. improperatio, objurgatio,

      Wrt. Voc. ii. 146, 9.
  • Ðonne hé hine on ormódnesse gebringð mid his edwíte, ðeáh hé hit for lufum dó,

      Past. 167, 12.
expressing scorn, contempt
Show examples
  • Teónan hospe ł edwíte (of unrihtum edwíte)

    calumniae improperio,

      Hpt. Gl. 505, 16.
  • Gefylled mid edwíte,

      Ps. Th. 122, 5.
  • Ic edwít for þé oft áræfnade

    propter te supportavi improperium,

      68, 8.
  • Edwít þolian,

      73, 6: Jud. 215.
  • Hí edwít on þé hæfdon

    exprobaveruntrunt tibi,

      Ps. Th. 78, 13.
  • Hí hine hysptun, sprǽcon him edwít,

      Cri. 1122.
  • Þurh edwít

    in scorn

    (?),
      Sat. 681.
an expression
of disapproval
Show examples
  • Edwít

    apostropha de muliere nequam,

      Scint. 223, 1.
of scorn, contempt, opprobrious term
Show examples
  • Cweþað him þæt edwít feóndas þíne

    quod exprobraverunt inimici tui,

      Ps. Th. 88, 44.
  • Fram ðám Godes men ádrígde þá edwítu þǽre bysmrunge (

    irrisionis opprobria

    ) se fisc of ðám munte,
      Gr. D. 11, 29.
  • Ealle þá sáran edwíta þé hé ádreág,

      Bl. H. 97, 15.
  • Edwít

    opprobria,

      Ps. Srt. 68, 10.
an object of scorn
Show examples
  • Þú ús gesettest tó edwíte úsum neáhgebúrum

    posuisti nos opprobrium vicinis nostris,

      Ps. Th. 43, 15.
  • Hé on edwít wearð ymbsittendum

    factus est in opprobrium vicinis suis,

      88, 34.
Etymology
[v. N. E. D. edwit. Goth. id-weit: O. L. Ger. ed-wít opprobrium: O. H. Ger. it-wíz (ita-) opprobrium, exprobratio, insultatio.]
Similar entries
v. hearm-edwít.
Full form

Word-wheel

  • ed-wít,